Čo nám to vlastne všetci hovoria?

Autor: Štefan Sládeček | 13.3.2014 o 0:31 | (upravené 13.3.2014 o 1:29) Karma článku: 1,20 | Prečítané:  196x

Mnohí z nás boli v televíznych a aj v iných verejných diskusiách konfrontovaní s vyjadreniami v podstate všetkých kandidátov na prezidenta SR o zlom stave justície, o zlom stave s vymožiteľnosťou práva a aj o neprijateľnom stave v potieraní korupcie na Slovensku. V čom však môže tkvieť skutočná príčina tých zlých stavov? Popíšem jeden z konkrétnych príkladov možných príčin zlého stavu justície, vymožiteľnosti práva a aj o možných zdrojoch pre korupciu v podstate na celom území Slovenska.

Na začiatku tohto týždňa som z jednej obce pri Bratislave dostal písomné potvrdenie stanovísk mojich právnikov o "zvláštnom" opatrení v právnom poriadku Slovenskej republiky. Týka sa dosť absurdného stavu v ustanoveniach zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Pôvodný zákon totiž po novelizácii v roku 2005 na základe nejakej „vyššej moci“ rozdeľuje volených zástupcov v rámci verejnej samosprávy na tých „so zodpovednosťou“ a na tých druhých, teda „bez zodpovednosti“ za výkon svojej funkcie.

Keďže na Slovensku nie je pre radového občana jednoduché čo i len zaujať pozornosť vrchnosti pri upozornení na nejaké zistené konanie proti morálke alebo proti právom chráneným záujmom fyzickej a/alebo právnickej osoby, tak som si musel pred podniknutím nejakých krokov najskôr zadovážiť nespochybniteľné dôkazy pre poukázanie na absurdnú anomáliu pri nastavení rozdielnych podmienok v zákonoch SR pre výkon funkcií poslancov zastupiteľstiev v rámci verejnej samosprávy.

Podľa spomínaného písomného stanoviska komisie jedného obecného zastupiteľstva z 3.3. 2014 sa ustanovenia zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov nevzťahujú na poslancov obecných zastupiteľstiev, a to s odvolaním sa na ustanovenie/znenie čl. 2 odsek (1) písmeno p).

Aj s prispením viacerých právnych poradcov som si osvojil právny názor na túto záležitosť, čoho výsledkom je argumentačný materiál, ktorý je uvedený v záverečnej časti tohto článku a obsahuje  odôvodnenie opodstatnenosti mnou sformulovanej otázky.

Považujú predstavitelia tohto štátu za normálne alebo morálne hovoriť o urputnom boji s korupciou a o snahe zlepšiť stav justície a vymožiteľnosti práva, keď oni priamo prispeli aj k vykonaniu takej zmeny v zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorá podľa ustanovení/znenia čl. 2 odsek (1) písmeno p) zákona č. 357/2004  Z.z. zbavila zodpovednosti poslancov obecných zastupiteľstiev za svoje konanie, hoci na obdobných funkcionárov - poslancov mestských zastupiteľstiev sa ten istý zákon vzťahuje?

Len pre vysvetlenie pridávam, že takáto anomália v zákone č. 357/2004 Z.z. vytvára úplne reálnu hrozbu z jej zneužitia. Už teraz sú totiž známe prípady zneužitia tohto zlého zákonného stavu a s ohľadom na blížiace sa komunálne voľby by sa mohli v podstatnej miere sformovať rôzne záujmové až mafiánske skupiny, ktoré do pár mesiacov po komunálnych voľbách dokážu zničiť ekonomiku mnohých obcí.

Takže záverečná tázka potom znie, či sa chcú problémy naozaj riešiť alebo sa o problémoch chce iba rozprávať a "namotávať" občanov, že všetci sú za nich, len nech ich znovu zvolia?

 

A teraz tá argumentácia ku občianskej otázke – východisková občianska právna analýza.

Zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov je ústavným zákonom a preto ho nie je možné interpretovať, resp. vykladať inak, ako to vyplýva z jeho dikcie. To ale platí aj vo vzťahu na pozíciu, resp. zodpovednosť poslancov obecných zastupiteľstiev za výkon ich funkcie najmä zo znenia Čl. 2 predmetného ústavného zákona, podľa ktorého sa jeho pôsobnosť nevzťahuje na poslancov obecných zastupiteľstiev.

Takto je to presne naformulované v stanovisku Komisie pre ochranu verejného záujmu obce Ch. Grob zo dňa 3.3. 2014 (ďalej len "Stanovisko Obce Ch. Grob"), ktorá sa zaoberala podnetom právnickej osoby na opakované nevysvetlené a teda svojvoľné konanie/hlasovanie časti poslancov Obecného zastupiteľstva obce Chorvátsky Grob, blokujúce realizáciu novej plnohodnotnej a veľmi potrebnej základnej školy v obci Ch. Grob. Teda projektu vo verejnom záujme dotknutej obce, kvôli ktorému sa dokonca obyvatelia tejto obce dokonca obrátili s petíciou na výbor NR SR.

1. Podľa môjho občianskeho právneho názoru je však potrebné pri hodnotení významu čl. 2 odsek (1) písmeno p) zákona č. 357/2004 Z.z. vychádzať aj z ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, pretože práve ten definuje aj meritórne pojmy tohto podnetu, teda
a) pojem "mestské zastupiteľstvo" (teda tú skupinu poslancov, na ktorých sa vzťahuje pôsobnosť zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu),
a aj
b) pojem "obecné zastupiteľstvo" (teda tú skupinu poslancov, na ktorých sa nevzťahuje pôsobnosť zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu).
2. Keďže Stanovisko Obce Ch. Grob sa odvoláva na ustanovenie Čl. 2. odsek (1) písmeno p), tak je potrebné brať do úvahy v prvom rade ustanovenia §25 a §26 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktoré definujú povinnosti poslanca. V celom znení tých dvoch §25 a §26 však je vymedzovaný iba pojem "poslanec obecného zastupiteľstva" a pojem "obecné zastupiteľstvo". Pojmy "poslanec mestského zastupiteľstva" a "mestské zastupiteľstvo" nie sú v tých §25 a §26 vôbec spomínané.
3. Pre ďalšiu úvahu, resp. pre vytvorenie si právneho názoru na báze občianskeho právneho názoru je potrebné uviesť vymedzenie právnej pozície „mestského zastupiteľstva“ podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktoré je uvedené v §24.
§ 24
Orgány mesta

(1) Mestské zastupiteľstvo je orgánom samosprávy mesta. Na jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o obecnom zastupiteľstve. Okrem toho mestské zastupiteľstvo najmä

a) rozhoduje o zriadení výborov v mestských častiach a o vymedzení ich oprávnení,

b) ustanovuje erb mesta, vlajku mesta, pečať mesta, prípadne znelku mesta,

c) schvaľuje štatút mesta.

(2) Predstaviteľom mesta a jeho najvyšším výkonným orgánom je primátor mesta. Na jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o starostovi. Okrem toho primátor

a) uchováva vlajku mesta a pečať mesta,

b) používa mestské insígnie.

(3) Úlohy obecnej rady a obecného úradu plní v mestách mestská rada a mestský úrad.

3.1. Podľa §24 odsek (1) sa na mestské zastupiteľstvo vzťahujú tie isté právomoci (teda práva a aj povinnosti), ako na obecné zastupiteľstvo. Zároveň sú mestskému zastupiteľstvu podľa písmen a), b) a c) ešte priznané ďalšie právomoci/kompetencie nad všeobecný rámec kompetencií obecného zastupiteľstva. Tieto rozšírené kompetencie však určite nie sú dôvodom na vymedzenie špeciálnej zodpovednosti pre ich poslancov nad rámec zodpovednosti poslancov obecných (nie mestských) zastupiteľstiev.
Na mestské zastupiteľstvo je teda nahliadané ako na obecné zastupiteľstvo, ako na orgán verejnej samosprávy.
3.2. Taktiež ďalší aspekt, resp. parameter pre posudzovanie možného dôvodu "rozlíšenia" rozsahu zodpovednosti poslancov "obecného zastupiteľstva" a "mestského zastupiteľstva" pri ich rozhodovaní nemôže byť dôvodom na strane zákonodarcu pre takéto selektívne posudzovanie miery zodpovednosti.
Je totiž zrejmé, že poslanci "obecných zastupiteľstiev" rozhodujú v mnohých prípadoch o ďaleko rozsiahlejších a aj hodnotnejších záležitostiach, než mnohí poslanci "mestských zastupiteľstiev".

3.2. Dokonca aj v prípade "špecifických" prípadov pre miestne zastupiteľstvá mestských častí Bratislava a Košice", zavedených do zákonov SR, je pre jednoznačnosť uvedené, že "Na účely tohto ústavného zákona sa starostovia mestských častí v Bratislave a Košiciach považujú za starostov obce."

Paradoxne nie je ale zákonodarcom obdobne vysvetlený súvis pojmu "mestské zastupiteľstvo" a "obecné zastupiteľstvo" pre uplatňovanie hodnotenia verejného záujmu v rámci orgánu verejnej samosprávy, ktorým podľa zákona č. 369/1990 Zb. je iba obec. Pojem "mesto" je iba zaužívané označenie väčšej obce, ktoré má oproti obci právo/štatút používať takéto označenie, a má taktiež niektoré ďalšie, z označenia "mesto" vyplývajúce špecifické, ale nie rozsahom výrazne odlišné kompetenčné možnosti.

Zrejme však nejde o nedostatok v návrhu zákona, ale zákonodarca jednoznačne nerozlišuje práva a povinnosti poslancov podľa toho, či ide o poslancov mestského alebo obecného zastupiteľstva, ale v celom zákone uvažuje iba o poslancoch. Ide skôr o to, čo konštatuje aj viacero analýz nezávislých organizácií aj s medzinárodným dosahom. Totiž to, že zrejme v dôsledku lobingu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) pri prijímaní zákona č. 357/2004 Z.z. v roku 2005 a nejakej dohody medzi ZMOS a vládou Slovenskej republiky o právach a povinnostiach občanov SR došlo k takémuto zásahu do posudzovania zodpovednosti poslancov.

Inak je ťažko vysvetliteľné prijatie takého ústavného zvýhodnenia jednej skupiny verejných funkcionárov, ktoré ich v podstate zbavuje akejkoľvek zodpovednosti za ich rozhodovanie o právach a povinnostiach občanov SR! A to dokonca aj v prípadoch, keď preukázateľne poškodzujú verejný záujem z dôvodu presadzovania svojich osobných záujmov a osobného finančného prospechu, čo je aj nami posudzovaný prípad konania poslancov obecného zastupiteľstva.

4. Zákon č. 357/2004 Z.z. by sa mal vzťahovať na osoby, pôsobiace vo verejných funkciách, ktoré sú vymedzené v prvom rade ustanoveniami článkov 1 a 2 predmetného zákona, pričom je samozrejme potrebné brať do úvahy aj článok 3 zákona č. 357/2004 Z.z., v ktorom sú vymedzené pojmy verejný funkcionár a taktiež verejný záujem!

4.1. Z týchto článkov v priamej väzbe na ustanovenia zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vyplýva, že o verejnom záujme je v rámci obcí rozhodované v rozhodujúcej miere prostredníctvom obecných zastupiteľstiev, ich uznesení alebo verejne záväzných nariadení (VZN), pričom starosta obce ani o uzneseniach a ani o VZN nehlasuje. V tejto súvislosti iba pripomíname, že VZN ako už vyplýva aj z označenia tohto samosprávneho úkonu, je v podstate na území dotknutej obce zákonom.

4.2. Z uvedeného ale vo vzťahu na nesprávne použitie pojmov, resp. účelové vynechanie pojmu „poslanci obecných zastupiteľstiev“ z písmena p) odseku (1) článku 2 zákona č. 357/2004 Z.z. vyplýva, že za rozhodovanie obecných poslancov nenesie nikto zodpovednosť a nie je ich ani možné sankcionovať, resp. ich nie je možné urobiť zodpovednými napr. ani za to, že obec nebude mať potrebné školské zariadenia, že má nefunkčnú kanalizáciu, resp. že schválili nevýhodný predaj obecného majetku dokonca aj samým sebe, atď.

4.3. Aj z iných ustanovení zákona č. 357/2004 Z.z. vyplýva, že zákonodarca zrejme poslancov obecného zastupiteľstva vynechal iba na niektorých miestach, resp. najmä na jednom, a to najdôležitejšom mieste, ale podľa množstva iných ustanovení akoby sa dotknutý zákon vzťahoval aj na nich.

Takýto zásah do takpovediac základného kontrolného zákona na uplatňovanie kontroly nad výkonom verejných funkcií a prípadne aj pre iniciatívne konanie občana v záujme zjednania nápravy jednoznačne navodil v roku 2005 stav, ktorý v podstate zbavuje poslancov obecných zastupiteľstiev zodpovednosti za akékoľvek ich konanie či už priamo na rokovaniach zastupiteľstva, alebo aj pri individuálnom výkone funkcie poslanca.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?